Gyula Komarnicki: Rozdiel medzi revíziami
d dnv/dúv |
d + Autoritné údaje |
||
| (8 medziľahlých úprav od 7 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Infobox Osobnosť |
{{Infobox Osobnosť |
||
|Meno = Gyula Komarnicki |
|Meno = Gyula Komarnicki |
||
|Portrét = |
|Portrét = Gyula Komarnicki.jpg |
||
|Popis = [[Maďarsko|maďarský]] [[Horolezectvo|horolezec]] |
|Popis = [[Maďarsko|maďarský]] [[Horolezectvo|horolezec]] |
||
|Dátum narodenia = [[22. február]] [[1885]] |
|Dátum narodenia = [[22. február]] [[1885]] |
||
| Riadok 8: | Riadok 8: | ||
|Miesto úmrtia = [[Budapešť]], [[Maďarsko]] |
|Miesto úmrtia = [[Budapešť]], [[Maďarsko]] |
||
|}} |
|}} |
||
'''Gyula Komarnicki''' (*[[22. február]] [[1885]] |
'''Gyula Komarnicki''' (* [[22. február]] [[1885]]{{--}}† [[27. august]] [[1975]], [[Budapešť]]) bol maďarský horolezec s poľskými predkami, ktorý vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]] vykonal vyše 100 stenových prvovýstupov. V rokoch [[1928]]{{--}}[[1934]] bol generálnym riaditeľom [[Magyar Államvasutak|maďarských železníc]], potom v rokoch [[1934]]{{--}}[[1944]] generálnym riaditeľom maďarskej riečnej a námornej dopravy. |
||
== Stručný životopis == |
== Stručný životopis == |
||
Vyštudoval piaristické gymnázium v Budapešti. Právnické vzdelanie ukončil doktorátom. Často sa na dovolenku so svojimi rodičmi vyberal do Vysokých Tatier. Hory ho spočiatku nezaujímali. Ovplyvnila ho vtedajšia literatúra o horách i univerzitní priatelia. Najprv sa venoval turistike, ale zakrátko sa dal na horolezectvo. Intenzívne sa mu začal venovať v roku 1906, kedy bol s rodičmi a mladším bratom na dovolenke v Tatrách. Obaja bratia bez vedomia rodičov, oblečení v mestskom odeve a topánkach, 14. augusta 1906 vyliezli na [[Lomnický štít]]. V tom istom roku urobili aj iné odvážne túry. Od vtedy sa Komarnicki naplno začal venovať horolezectvu a objavovaniu nový ciest na tatranské vrcholy. Roku 1912 uskutočnil 25 prvovýstupov a pokračoval v ďalších. Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bojoval na talianskom fronte. Až v roku 1920 sa znovu objavil v Tatrách a svoje aktivity v nich ukončil v roku 1968. Intenzívne sa venoval turistike a horolezectvu v Alpách. |
|||
Pôvodným vzdelaním [[právnik]] z Budapešti, pred prvou svetovou vojnou vydával časopis ''Turistaság és Alpinizmus''. Spoluzaložil Budapeštiansky akademický turistický spolok v roku 1909. Venoval sa [[Glaciológia|glaciológii]] a [[geografia|geografii]], výrazne prispel k ustáleniu názvoslovia v Tatrách. V rokoch bol 1934 – 1944 generálnym riaditeľom [[Magyar Államvasutak|maďarských železníc]], potom maďarskej riečnej a námornej dopravy. Počas druhej svetovej vojny pomohol desiatkam utečencov z [[Poľsko|Poľska]] (nielen horolezcom) a jasne sa dištancoval od [[fašizmus|fašizmu]]. Noví povojnoví mocipáni ho aj tak ako buržoázneho živla vyhnali z Budapešti. Až za Kádára sa smel vrátiť dožiť do rodného mesta. A za nášho odmäku v 60-tych rokoch sa znovu podíval aj do milovaných Tatier a napriek veku absolvoval ľahšie túry. |
|||
Venoval sa [[Glaciológia|glaciológii]] a [[geografia|geografii]]. Bol aktívnym členom mnohých turistických a športových spolkov. Bol členom predstavenstva Maďarského klubu lyžiarov (1910), členom Maďarského turistického spolku (''Magyar turista egyesület'') v rokoch [[1911]]{{--}}[[1913]], [[1918]]{{--}}[[1920]] i členom jeho predstavenstva. Bol spoluzakladateľom Budapeštianského univerzitného turistického spolku v roku [[1909]]. |
|||
Výrazne prispel k ustáleniu názvoslovia v Tatrách. Vydal prvého turistického Sprievodcu Vysokých Tatier ''A Magas Tátra hegymászókalauza'' (vydania 1914, 1917, 1926, 1978 a v nemeckej verzii 1918). Uverejnil mnohé odborné články o Vysokých Tatrách v turistických ročenkách a časopisoch, najmä v ''Turistaság és Alpinizmus,'' ktorého bol spoluzakladateľom a spoluredaktorom (od roku 1911).<ref>Časopis Vysoké Tatry, In. Šimko, Jozef: Dr. Komarnicki Gyula 80 ročný, roč.IV., čís.3/1965, str.12.</ref> |
|||
Počas druhej svetovej vojny pomohol desiatkam utečencov z [[Poľsko|Poľska]] (nielen horolezcom) a jasne sa dištancoval od [[fašizmus|fašizmu]]. Po nástupe [[Maďarská socialistická robotnícka strana|Maďarskej socialistickej robotníckej strany]] k moci ho ako buržoázneho živla vyhnali z Budapešti. Až počas úradovania jej najvyššieho predstaviteľa [[János Kádár|Jánosa Kádára]] sa smel vrátiť dožiť do rodného mesta.<ref name="r1">Marec, Anton: Tatranské siluety, 2007.</ref><ref name="r2">Hochberger, E: Hohe Tatra, Gebirge der Nordslowakei, 1992</ref><ref name="r3">Dieška, Ivan a kol.: Horolezectvo - Encyklopédia, 1989.</ref> |
|||
== Lezecké výkony == |
== Lezecké výkony == |
||
Od |
Od roku 1906 do vypuknutia prvej svetovej vojny (krátko aj po jej skončení) vykonal vo Vysokých Tatrách 143 prvovýstupov, napríklad SV stenou [[Zlobivá|Zlobivej]], J stenou [[Batizovský štít|Batizovského štítu]], S stenou [[Javorový štít|Javorového]] i [[Malý Javorový štít|Malého Javorového štítu]], SZ stenou [[Gerlachovský štít|Gerlachovského štítu]], SZ stenou poľského [[Mních (Vysoké Tatry)|Mnícha]], JZ žľabom na [[Široká veža|Širokú vežu]] a S stenou [[Malý Kežmarský štít|Malého Kežmarského štítu]]. Pozoruhodné boli aj prvé zimné výstupy na [[Ostrý štít]] či [[Zadný Gerlach]]. V medzivojnovom období podnikal aj v [[Alpy|Alpách]].<ref name="r1" /><ref name="r2" /><ref name="r3" /> |
||
Svojimi výkonmi vo veľkých stenách posunul športové horolezectvo v Tatrách. Niektoré túry s ním absolvoval jeho brat Roman Komarnicki (1887 |
Svojimi výkonmi vo veľkých stenách posunul športové horolezectvo v Tatrách. Niektoré túry s ním absolvoval jeho brat Roman Komarnicki (1887{{--}}1973). |
||
==Publikácie== |
==Publikácie== |
||
* Gy. Komarnicki: A Magas Tátra hegymaszókalauza, 1914 (reedície 1917, 1926; 1978 doplnené vydanie, nem. 1918) |
* Gy. Komarnicki: ''A Magas Tátra hegymaszókalauza'', 1914 (reedície 1917, 1926; 1978 doplnené vydanie, nem. 1918) |
||
* Gy. Komarnicki a F. Dénes: Magas Tátra 1:50 000, 1919 (mapa). |
* Gy. Komarnicki a F. Dénes: ''Magas Tátra 1:50 000'', 1919 (mapa). |
||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
{{Referencie|2}} |
|||
* A. Marec.: ''Tatranské siluety'', 2007. |
|||
* E. Hochberger.: ''Hohe Tatra, Gebirge der Nordslowakei'', 1992. |
|||
* I. Dieška a kol.: ''Horolezectvo - Encyklopédia'', 1989. |
|||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
* [http://www.vysoke-tatry.info/vyklad.php?tatry=194 Vysoké Tatry info] |
* [http://www.vysoke-tatry.info/vyklad.php?tatry=194 Vysoké Tatry info] |
||
{{Autoritné údaje}} |
|||
{{DEFAULTSORT:Komarnicki, Gyula}} |
{{DEFAULTSORT:Komarnicki, Gyula}} |
||
| Riadok 34: | Riadok 40: | ||
[[Kategória:Úmrtia v 1975]] |
[[Kategória:Úmrtia v 1975]] |
||
[[Kategória:Maďarskí horolezci]] |
[[Kategória:Maďarskí horolezci]] |
||
[[hu:Komarnicki Gyula]] |
|||
[[pl:Gyula Komarnicki]] |
|||
Aktuálna revízia z 19:11, 19. október 2022
| Gyula Komarnicki | |
 maďarský horolezec | |
| Narodenie | 22. február 1885 |
|---|---|
| Úmrtie | 27. august 1975 (90 rokov) Budapešť, Maďarsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Gyula Komarnicki |
Gyula Komarnicki (* 22. február 1885 – † 27. august 1975, Budapešť) bol maďarský horolezec s poľskými predkami, ktorý vo Vysokých Tatrách vykonal vyše 100 stenových prvovýstupov. V rokoch 1928 – 1934 bol generálnym riaditeľom maďarských železníc, potom v rokoch 1934 – 1944 generálnym riaditeľom maďarskej riečnej a námornej dopravy.
Stručný životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Vyštudoval piaristické gymnázium v Budapešti. Právnické vzdelanie ukončil doktorátom. Často sa na dovolenku so svojimi rodičmi vyberal do Vysokých Tatier. Hory ho spočiatku nezaujímali. Ovplyvnila ho vtedajšia literatúra o horách i univerzitní priatelia. Najprv sa venoval turistike, ale zakrátko sa dal na horolezectvo. Intenzívne sa mu začal venovať v roku 1906, kedy bol s rodičmi a mladším bratom na dovolenke v Tatrách. Obaja bratia bez vedomia rodičov, oblečení v mestskom odeve a topánkach, 14. augusta 1906 vyliezli na Lomnický štít. V tom istom roku urobili aj iné odvážne túry. Od vtedy sa Komarnicki naplno začal venovať horolezectvu a objavovaniu nový ciest na tatranské vrcholy. Roku 1912 uskutočnil 25 prvovýstupov a pokračoval v ďalších. Počas prvej svetovej vojny bojoval na talianskom fronte. Až v roku 1920 sa znovu objavil v Tatrách a svoje aktivity v nich ukončil v roku 1968. Intenzívne sa venoval turistike a horolezectvu v Alpách.
Venoval sa glaciológii a geografii. Bol aktívnym členom mnohých turistických a športových spolkov. Bol členom predstavenstva Maďarského klubu lyžiarov (1910), členom Maďarského turistického spolku (Magyar turista egyesület) v rokoch 1911 – 1913, 1918 – 1920 i členom jeho predstavenstva. Bol spoluzakladateľom Budapeštianského univerzitného turistického spolku v roku 1909.
Výrazne prispel k ustáleniu názvoslovia v Tatrách. Vydal prvého turistického Sprievodcu Vysokých Tatier A Magas Tátra hegymászókalauza (vydania 1914, 1917, 1926, 1978 a v nemeckej verzii 1918). Uverejnil mnohé odborné články o Vysokých Tatrách v turistických ročenkách a časopisoch, najmä v Turistaság és Alpinizmus, ktorého bol spoluzakladateľom a spoluredaktorom (od roku 1911).[1]
Počas druhej svetovej vojny pomohol desiatkam utečencov z Poľska (nielen horolezcom) a jasne sa dištancoval od fašizmu. Po nástupe Maďarskej socialistickej robotníckej strany k moci ho ako buržoázneho živla vyhnali z Budapešti. Až počas úradovania jej najvyššieho predstaviteľa Jánosa Kádára sa smel vrátiť dožiť do rodného mesta.[2][3][4]
Lezecké výkony
[upraviť | upraviť zdroj]Od roku 1906 do vypuknutia prvej svetovej vojny (krátko aj po jej skončení) vykonal vo Vysokých Tatrách 143 prvovýstupov, napríklad SV stenou Zlobivej, J stenou Batizovského štítu, S stenou Javorového i Malého Javorového štítu, SZ stenou Gerlachovského štítu, SZ stenou poľského Mnícha, JZ žľabom na Širokú vežu a S stenou Malého Kežmarského štítu. Pozoruhodné boli aj prvé zimné výstupy na Ostrý štít či Zadný Gerlach. V medzivojnovom období podnikal aj v Alpách.[2][3][4]
Svojimi výkonmi vo veľkých stenách posunul športové horolezectvo v Tatrách. Niektoré túry s ním absolvoval jeho brat Roman Komarnicki (1887 – 1973).
Publikácie
[upraviť | upraviť zdroj]- Gy. Komarnicki: A Magas Tátra hegymaszókalauza, 1914 (reedície 1917, 1926; 1978 doplnené vydanie, nem. 1918)
- Gy. Komarnicki a F. Dénes: Magas Tátra 1:50 000, 1919 (mapa).