Preskočiť na obsah

Alexander Matuška

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Alexander Matuška
literárny kritik a spisovateľ
literárny kritik a spisovateľ
Narodenie26. február 1910
Banská Bystrica-Vlkanová
Úmrtie1. apríl 1975 (65 rokov)
Bratislava
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Alexander Matuška
Hrob Alexandra Matušku v banskobystrickom evanjelickom cintoríne

PhDr. Alexander Matuška, DrSc. (* 26. február 1910, Vlkanová – † 1. apríl 1975, Bratislava) bol slovenský literárny vedec a kritik. Pseudonym: Fedor Tomšič, Matúš Meščerjakov.

Spolok slovenských spisovateľov každoročne udeľuje Cenu Alexandra Matušku za esejistiku a literárnu vedu

  • otec: Juraj Matuška
  • matka: Anna rod. Pecníková
  • manželka: Oľga Sliuková rod. Danková

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1928 – 1935 na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Profesor na viacerých miestach na Slovensku, 1941 – 1944 pedagóg na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, šéfredaktor Slovenských pohľadov, pracovník SAV, podpredseda kolégia ČSAV a člen ďalších literárnych a vedeckých spoločností.

Zúčastnil sa na zjednocovacom zjazde KSS a sociálnej demokracie v Banskej Bystrici (17. september 1944), počas SNP pracoval v tlačovom odbore SNR v Banskej Bystrici, pripravoval prednášky pre SSV, publikoval v povstaleckom Novom slove. Po potlačení SNP bol nemeckými bezpečnostnými orgánmi v Banskej Bystrici zadržaný a väznený (22. decembra31. decembra 1944).

Poslanec SNR a Snemovne národov FZ ČSSR.

Publikovať začal už počas vysokoškolských štúdií v Prahe, publikoval literárno-kritické články v českých časopisoch, pretože slovenské redakcie mu príspevky odmietali ako negativistické. Neskôr publikoval aj v DAV-e, Živene, Eláne, po oslobodení v Kultúrnom živote a temer vo všetkých kultúrno-politických a literárno- vedných periodikách.

Tvorca modernej slovenskej esejistiky. V esejistických štúdiách spoločenského, estetického a literárneho zamerania (Profily, Nové profily, Vavríny nevädnúce) kládol vysoké umelecké kritéria na domácu aj zahraničnú tvorbu. Písal eseje napr. o A. Sládkovičovi, J. Kráľovi, J. Bottovi, Hviezdoslavovi, I. Kraskovi. V kritikách vyjadroval porozumenie pre moderné literárne prúdy (V. Nezval, L. Novomeský) aj pre klasickú literárnu tvorbu (štúrovci). Od počiatku chápal literatúru ako dôležitú funkciu národného života, kriticky hodnotil národný charakter, uctievanie prázdnych hodnôt, záľubu v minulosti, malú náročnosť na kvalitu práce a tvorivých výkonov. Napísal monografiu o K. Čapkovi (Človek proti skaze), o R. Jašíkovi a J. C. Hronskom.

  • hrob na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici
  • busta od akad. sochára J. Brezányho (patinovaná sadra, 1981)
  • portét od akad. maliara A. Dúbravského (olej okolo 1960)
  • Na slovo s A. Matuškom (dokumentárny film, 1969)
  • obrazová dokumentácia v LAMS
  • Vajanský prozaik. Bratislava, 1936
  • Profily. Bratislava, 1946
  • Nové profily. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1950. 168 s.
  • Medailóny. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960. 135 s.
  • O literatúre, Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1973. 177 s.
  • Za a proti. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1975. 489 s.
  • Osobne a neosobne. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1983. 298 s.
  • Vybrané spisy Alexandra Matušku 1–4. Bratislava, 1972 – 1978

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]