Preskočiť na obsah

Détente

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Leonid Brežnev (vľavo) a Richard M. Nixon (vpravo) počas Brežnevovej návštevy Washingtonu v júni 1973

Détente (francúzsky uvoľnenie) alebo Politika détente je termín pochádzajúci z francúzskeho jazyka a znamená uvoľnenie napätia. Termín bol používaný v medzinárodnej politike približne od roku 1970 predovšetkým v spojitosti so studenou vojnou a diplomatickou snahou o znižovanie napätia medzi Sovietskym zväzom, Spojenými Štátmi a Čínou. V Rusku je tento pojem známy ako „разрядка“. Všeobecne je možné aplikovať ho na akúkoľvek medzinárodnú situáciu, kde nepriateľské národy, medzi ktorými nebola vyhlásená vojna, redukujú napätie diplomatickou cestou.

Počiatky détente

[upraviť | upraviť zdroj]

Politiku détente prvýkrát použil francúzsky prezident Charles de Gaulle, ktorý ňou sledoval možnosť získania iniciatívy nezávislej od USA a zlepšenie vzťahov so Sovietskym zväzom. Podobnú politiku použil aj západonemecký kancelár Willy Brandt. Pojem sa stal známym až s politikou Richarda M. Nixona, ktorý svojou stratégiou koncipoval so svojim poradcom pre národnú bezpečnosť a ministrom zahraničia Henrym Kissingerom.

Postoj Nixonovej administratívy

[upraviť | upraviť zdroj]

Nixonova administratíva používala politiku détente na presadenie triangulárnej diplomacie pri súčasnom zachovaní veľkého vojenského potenciálu.

Hlavnými zásadami diplomacie boli:

  • Zásada konkrétnosti - každé rokovanie sa malo zaoberať konkrétnou príčinou napätia, nielen navodzovaním priateľskej atmosféry
  • Zásada umiernenosti - umiernené rokovanie v prípade zodpovedného konania Sovietov, neústupné v prípade avanturizmu (sklonu k nezodpovednému konaniu)
  • Zásada viazanosti a prepojovania - snaha podmieniť spoluprácu v jednej oblasti (kde sa mocnosti zhodovali) pokrokom v oblasti druhej (kde sa nezhodovali)

Postoj Sovietskeho zväzu

[upraviť | upraviť zdroj]

Henry Kissinger v svojom memorande prezidentovi Nixonovi v roku 1972 analyzoval politiku Sovietskeho zväzu ako dvojznačnú. Uviedol, že Leonid Brežnev sa snaží vstúpiť do histórie ako vodca, ktorý priniesol Rusku mier a lepší život, ale súčasne ako presvedčený komunista vidí politiku ako boj s jedným konečným víťazom a je hnaný rozporuplnými impulzmi, keď pozerá na USA ako na rivala a smrteľnú hrozbu, ale súčasne aj ako na vzor, zdroj pomoci a partnera pre fyzické prežitie.

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Détente na českej Wikipédii.