Preskočiť na obsah

Kresadlo (vrch v Slovenskom krase)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kresadlo
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Rožňava
Obce Bôrka, Hrhov
Pohorie Slovenský kras
Podcelok Horný vrch
Povodia Slaná, Bodva
Nadmorská výška 801,3 m n. m.
Súradnice 48°37′12″S 20°45′54″V / 48,62°S 20,7651°V / 48.62; 20.7651
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup z obce Bôrka
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kresadlo[1] (801,3 m n. m.[2][3]) je vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Bôrka, približne 15 km západne od Moldavy nad Bodvou.[5]

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Horný vrch.[4] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a zasahuje na katastrálne územie obce Bôrka a Hrhov.[1] Najbližšími sídlami sú severne situovaná Bôrka a južne ležiaci Hrhov, západným smerom sa nachádza Lúčka a Jablonov nad Turňou a východne Dvorníky-Včeláre, Turňa nad Bodvou, Háj a Hačava.[5] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský kras.[2]

Kresadlo leží v strednej časti planiny Horný vrch. Severne sa nachádza Žľab (894 m n. m.), Orlia studňa (1 103 m n. m.), Osadník (1 186 m n. m.), Matesova skala (925 m n. m.), Dvorník (932 m n. m.), Vŕšok (917 m n. m.) a Chvost (851 m n. m.), východne Havrania skala (770 m n. m.), Ďurkova skala (765 m n. m.), Vysoký vrch (832 m n. m.) a Hlinná (738 m n. m.), južne Okrúhle (424 m n. m.), Nižný vrch (533 m n. m.) a Žmeň (579 m n. m.) a západne Pavlovský vrch (611 m n. m.), Holubia skala (741 m n. m.), Zajačia brána (734 m n. m.), Luhota (817 m n. m.), Tegart (758 m n. m.) a Drieňovec (804 m n. m.).[2] Voda zo severne sa zvažujúcich častí odteká do Čremošnej v povodí Slanej, južne sa zvažujúce svahy odvodňuje riečka Turňa v povodí Bodvy. Vrchol traverzuje značený turistický chodník.[5]

Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť okolité vrcholy Slovenského krasu a blízke Volovské vrchy, nezriedka tiež Stolické vrchy, Kráľovu hoľu v Nízkych Tatrách a prihraničné vrchy v Maďarsku.[7]

Vrchol traverzuje červeno značená turistická trasa, vedúca z Jablonovského sedla cez rázc. Mútna studňa do Zádielskej tiesňavy.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-09-03]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
  2. a b c Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 86.
  4. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-09-03]. Dostupné online.
  5. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-09-03]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-09-03]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-09-03]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]