Preskočiť na obsah

Metafora

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Metafora (z gréckeho μεταφορά – prenos, prenesenie; iné názvy: zastarano prenáška, obraznosť, ako metaforické pomenovanie: obraz [v užšom zmysle] [1]) je sémantický termín, ktorý v užšom a bežne používanom zmysle označuje prenesenie jedného pomenovania na viacero predmetov na zákade ich vonkajšej podobnosti (t. j. nie na základe vecnej súvislosti).[2][3] Podľa niektorých autorov v širšom zmysle metafora označuje hocijaké prenesenie pomenovania (t. j. aj na základe vecného súvisu, v tomto prípade je metonymia videná ako typ metafory).[4]

Typy a funkcia

[upraviť | upraviť zdroj]

Typy metafory:[3]

  • lexikalizovaná metafora – metafora vyskytujúca sa v inom než umeleckom štýle, vznikla tým, že sa individualizovaný kontextový význam začal opakovane používať, napr. uši (na hrnci), hlava (štátu) atď.
  • básnická metafora –  metafora použitá v umeleckom štýle, vytvorená pre jeden individuálny kontext, napr. kvety hovoria, smútok prenasleduje, šťastie sa na neho usmialo, smola sa mu lepí na päty atď.
    • jednoduchá metafora – použitá na jednom mieste v umeleckom texte
    • rozvitá metafora – pomocou rozsiahlejšieho textu obsahujúceho reťaz metafor sa niečo názorne nepriamo opíše alebo vysvetlí

Metafora ma obraznú (poetickú) a poznávaciu (noetickú) funkciu. Metafora sa používa na to, aby sa oživil prejav a aby sa vyzdvihla niektorá vlastnosť javu, aby vyjadrenie bolo názorné, obrazné. Vzdialenosti medzi pomenúvanou vecou a pomenovaním sa nazývajú asociačné polia.

Nevhodná kombinácia metafory sa nazýva katachréza, napr. Svoju chorú nohu kládol na ľahkú váhu.; Pes bol zakopaný v jeho pravej ruke. atď.

  • Vziať nohy na plecia
  • V spomienke zaplače tvoje detské oko dvoch ľudí
  • A keď mi hráš, keď hudbou Beethovena celý náš byt až po strop napĺňaš.
  • Vietor duje horou hrubou.
  • Na tomto obrázku obraz mladosti v podobe šumnej mladici a poletuje i kŕdeľ radostí.
  • Metafora je kľúč, ktorým sa otvára báseň.
  • Znášala ho, hej, tá ruka
  • Ruky samej prírody
  • Môj anjel strážny

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. metafora. In: Synonymický slovník slovenčiny. Redakcia M. Pisarčíková. 3. nezm. vyd. Bratislava : Veda, 2004. 998 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0801-8.
  2. metafora. In: HORECKÝ, Ján; RÁCOVÁ, Anna. Slovník jazykovedných termínov. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1979. 208 s. S. 91.
  3. a b metafora. In: MISTRÍK, Jozef et al. Encyklopédia jazykovedy. Bratislava : Obzor, 1993. 515 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 274.
  4. SABOL, Ján; ONDRUŠ, Šimon. Úvod do štúdia jazykov. 2. dopl. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1984. 208 s. S. 344.